O projekte SLAVKINE
Dokážu upliesť ten najkvalitnejší sveter či čiapku, no pre ťažký zdravotný stav, tehotenstvo, vek alebo nadbytočnosť na trhu práce sa jednoducho nedokážu zamestnať. Aj také ženy stretla novinárka Slávka Dvořáková z Bratislavy počas svojej kariéry. Dnes niekoľko desiatok z nich zamestnáva v občianskom združení SLAVKINE, kde pletú a háčkujú kvalitné diela pod jej značkou SLAVKINE. Ďalším ženám radí, ako sa v tomto remesle zdokonaliť. Podstatou združenia však je pomôcť ženám, ktoré prepadajú cez systém sociálnej pomoci a spoločnosť na ne akoby zabudla.
Hneď na začiatku projektu sa Slávke prihlásilo vyše 400 pletiarok. Z nich si vytypovala viacero. S nimi sa skontaktovala, aby spoznala ich situáciu a osobný príbeh, ktorý za nimi stojí. O zaujímavosti nemala núdzu. „Jedna pani robila v textilnej fabrike na Slovensku, odišla do Británie robiť aupairku. A nakoniec sa vďaka svojmu talentu stala súčasťou personálu britskej kráľovskej rodiny. Šila im záclony a závesy,“ hovorí pre denník Pravda Slávka. O niečo neskôr zase stretla v domove pre seniorov veľmi zručnú pani - bývalú spolužiačku Jula Satinského. Sedeli spolu v lavici. A ani ju veru neušetril od ťahania za vrkoče. Obe ženy dnes so Slávkou spolupracujú.
Najviac však svoju pomoc sústreďuje na ženy z hladových dolín a vylúčených sociálnych skupín. Vášnivé pletiarky, ktoré celý život bojujú o možnosť zamestnať sa. „Jedna zo žien, s ktorou pracujem už od samého zrodu SLAVKINE, žije v osade pri Tomášovciach. Sama som si ju vyhliadla na internete. Bola prekvapená, prečo som za ňou prišla. Je silná cukrovkárka a nepracuje už niekoľko rokov. Kvôli zdraviu často odpadávala, prišla aj o prsty na nohe. Žije z nízkeho invalidného dôchodku,“ hovorí Slávka. Od začiatku bolo jasné, že žena háčkovanie miluje a je veľmi spoľahlivá. Dnes spolupracujú na pravidelnej báze.
Férová mzda pre každú
Od každej ženy očakáva Slávka spoľahlivosť a kvalitu. Tá však problémom nie je. „Je veľmi veľa šikovných žien, ktoré vedia tieto veci robiť perfektne, ale nemajú vychytané trendy a predávajú veci pod cenu. Alebo používajú lacné materiály, aby dané kusy boli vôbec predateľné,“ približuje. Aj preto sa o zabezpečenie kvalitných materiálov a prototypu od začiatku stará ona. Podľa toho presne vie, koľko času je potrebné venovať jednému modelu. A tiež akú výšku by mala mať férová odmena. „Viem odhadnúť obťažnosť a náročnosť výroby. Platím ženám za prácu priemernú hodinovú mzdu. Je to viac, ako býva zvykom,“ hovorí Slávka.
Chce, aby proces výroby každého produktu pod jej značkou bol spravodlivý a rešpektujúci v každom kroku. Od nákupu vlny cez jej spracovanie až po samotný predaj. „Ide už len o to, či zákazník podporí túto myšlienku a kúpi si produkt, alebo nie,“ hovorí Slávka. Postupne sa však ukazuje, že projekt je čím ďalej, tým bližší práve ľuďom, ktorým nie je jedno, od koho a odkiaľ pochádzajú veci, ktoré nosia. „Veľmi ich zaujíma konkrétny príbeh. Nechcú sveter z Bangladéša, za výrobu ktorého niekto dostal tridsať centov,“ dodáva.
Budúcnosť? Rozšíriť projekt ešte ďalej
Slávka má so združením veľké plány a v najbližších rokoch plánuje expanziu aj do odľahlejších regiónov. Už teraz množstvo žien nepochádza len z Bratislavy a okolia, pridať by sa však mohli aj ďalšie, z najchudobnejších častí. Tie by po administratívnej stránke zastrešovala vždy jedna žena z danej oblasti.
Rozšíriť by sa dal aj sortiment výrobkov. Ak niekomu nejde háčkovanie či pletenie, už teraz pre Slávku šije napríklad tašky na svetre. Prispôsobiť sa dá takmer vždy. Pokiaľ bude mať SLAVKINE svoju klientelu. „Nie sme chránená dielňa. Bez predaja vecí to nevieme realizovať,“ hovorí.
Článok bol uverejnený v denníku Pravda, dňa 5.8.2020. Autorka článku je Eva Frantová.